SK DE
 p006_1_00.png
Morihei Ueshiba, zakladateľ aikido, sa narodil 14. 12. 1883 v meste Tanabe. Pochádzal zo starej samurajskej rodiny. Podľa tradície sa jeho výchova odohrávala v duchu budhizmu. V celom jeho živote sa prelínali hlavne dva aspekty - bojové umenia a náboženstvo. V osemnástich rokoch sa začal učiť džudžutcu. V dvadsiatich rokoch sa učil kendžutcu a účinne sa naučil využívať boken (meč). Počas rusko-japonskej vojny bol v armáde. Bol malej, zavalitej postavy a osvedčil sa ako vynikajúci vojak. Nenáročný výcvik znášal s radosťou a ešte viac sa zocelil. Ďalej pokračoval vo výcviku džudžutcu v škole šermu Šinkagerjú. Japonský šerm ho veľmi priťahoval, ale bol zručný tiež v technikách kopie a tyče. So vzrastaním majstrovstva v týchto disciplínach získal presvedčenie, že nech človek požíva akékoľvek techniky či zbrane, riadi sa pritom rovnakými princípmi. V roku 1910 odišiel so skupinou kolonistov na ostrov Hokaido. Aj keď tu bolo nutné pracovať 10-12 hodín denne, našiel si aj iné aktivity. Obľúbil si jazdu na koni. V roku 1911 sa dopočul, že o niekoľko kilometrov ďalej Sokaku Takeda, ktorý vyučuje aikidžutcu. Ihneď ho vyhľadal. Trénoval u neho päť rokov a v roku 1916 dostal osvedčenie o majstrovstve a mohol vyučovať. V roku 1918 odišiel Ueshiba domov za svojím ťažko chorým otcom. Cestou sa však zoznámil so šintoistickým kňazom Degučim zo sekty Omotokjo, čo pre Uešibu znamenalo nový život. Veľa dní sa spolu modlili miesto toho, aby sa Ueshiba vrátil do Wakajamy. Medzitým jeho otec zomrel. Po tomto otrase sa Ueshiba venoval ďalších šesť rokov len náboženstvu. Denne meditoval niekoľko hodín a niekedy aj pod vodopádom. V roku 1922 podstúpil s Degučim cestu do Číny, kde chceli ustanoviť tri náboženské sekty. Je ale možné, že táto cesta bola útekom z Japonska, lebo Omotokjo popieralo autoritu cisára a za to by dostali prinajmenšom väzenie. Ich misia bola neúspešná, lebo boli podozrievaní zo špionáže a po šiestich mesiacoch ich pobytu v Číne boli obaja uväznení a odsúdení na smrť. Až po zásahu japonského konzula bili deň pred popravou prepustení. Po návrate do Japonska v auguste 1922 začína Ueshiba učiť bojové umenie. Navštevovalo ho veľa ľudí a niektorí preto, aby ho mohli vyzvať na súboj. Pre Ueshibu bolo vždy ľahké odraziť akýkoľvek útok a komentoval to slovami: "Pred útokom vždy zahliadnem bielu žiaru". Už behom pobytu v Mongolsku na Ueshibu ktosi vystrelil, ale tesne pred výstrelom videl bielu žiaru a stihol sa guľke uhnúť. Poznal vlastne zámer strelca skôr, než došlo k výstrelu. V roku 1926 založil školu v Tokiu. Jeho žiakmi boli vybraní občania a vojenskí hodnostári. Skoro bol požiadaný, aby učil kadetov, ktorých si obľúbil pre ich nadbytok energie. Keď vypukla druhá svetová vojna, Ueshiba odišiel farmáriť. Po vojne sa vrátil k vyučovaniu verejnosti. Japonci aj napriek porážke neprestávali veriť v boha. V roku 1925 začínala tvorba aikido. Postupne bol stanovený aj cieľ aikido: Nájsť a prehĺbiť vzťah k energii, ktorá uvádza do chodu celý vesmír. Ueshiba zmiešal techniky viacerých škôl bojových umení a vytvoril svoje moderné aikido. Postupne sa dotvárali jednotlivé stránky aikido. V roku 1942 - vtedy mal 59 rokov pomenoval svoje bojové umenie aikido. Napriek tomu, že je aikido mladým bojovým umením, základ mu poskytujú niekoľko storočí staré bojové umenia: kendžutcu, aikidžutcu, džudžutcu a iné. Techniky, ktoré sa Ueshiba naučil u Takedu, rozvinul a dal im nové formy. Ueshiba chcel, aby sa aikido študovalo k dosiahnutiu harmónie v živote a nie ako sebaobrana. Po obsadení Japonska americkou armádou v roku 1945 boli všetky bojové umenia okrem karatedo vojenskými orgánmi zakázané, avšak po zrušení tohoto zákazu sa aikido začalo znovu šíriť a vyučovať. Podobne ako iní veľkí majstri bojových umení Ueshiba pochopil, že v skutočnosti kritické stretnutie človeka nie je vo fyzickom boji, ale vo vnútornej konfrontácii so silami, ktoré človeka odvádzajú od harmónie s duchom vesmíru, či duchom prírody. Preto sa aikido odlišuje od aikidžutcu aj z hľadiska obsahu a celkového zamerania. V roku 1955 začínajú prvé verejné ukážky aikido, ktoré znamenajú príliv ďalších cvičencov. V roku 1961 mal zakladateľ ukážku na Havaji. Celý svoj život sa Ueshiba snažil s neúnavnou energiou dosiahnuť každý cieľ, ktorý si v živote stanovil. Vždy postupoval veľmi cieľavedome a s nevyčerpateľnou energiou. Preto sa tiež hovorí, že Ueshiba bol "boh budo". V roku 1960 mu bola udelená medaila japonskej vlády za úsilie pri zrode a vývine aikido. Morehei Ueshiba zomrel 26. 4. 1969 vo veku 86 rokov. Na znamenie úcty je portrét zakladateľa v každej tréningovej hale aikido na celom svete. Do Európy sa aikido dostalo až v roku 1953 a priniesol ho sem jeden z najnadanejších žiakov zakladateľa Koiči Tohei.
 p006_1_01.png
Aktualizácia 05. 09. 2017
Aikido Spišská Nová Ves
Počítadlo návštev: 68007 | Online: 1